Divoch prežúva, iba keď cíti skutočný hlad

Divošský prístup k jedlu je taký jednoduchý, aký len môže byť. Ľudia však radi zložito píšu o jednoduchých veciach, a ešte radšej komplikujú tie zrozumiteľné, aby sa v nich vyznali iba oni sami (ak vôbec). Tak poďme na to.

Divoch rozlišuje emocionálny hlad od skutočného hladu. Kým ten prvý je v jeho živote prítomný častejšie, podľahnúť mu je cestou k zdravotným problémom, zatiaľ čo skutočný hlad je pre telo reálnou potrebou prijať živiny a premeniť ich na palivo, teda energiu.

Kedy a koľko?

Raňajky, obed a večera sú výborným ľudským zvykom, ktorý je však užitočný len dovtedy, kým ho máš pod kontrolou… čo znamená, že sa vieš jedného, druhého aj tretieho jedla vzdať aj bez záchvatu zúrivosti.

Ak máš počas dňa veľa pohybu, tri pekné porcie jedla denne sú optimálne. No ak pri práci sedíš za stolom a po nej odpočívaš na gauči, tvoj krásny zvyk by mal vyzerať takto:

  • ráno sa dobre napiješ a potom si dáš jeden krásny vlašský orech,
  • na obed sa napiješ a naješ do polosýta,
  • večer si dopraješ niečo ako druhý obed.

Predstav si, že ak sa hýbeš cez deň len minimálne, pokojne môžeš priberať a zároveň chorľavieť aj s takýmito chudobnými raňajkami a obmedzeným obedom i večerou. Záleží totiž aj od toho, koľko máš svalovej hmoty a aký efektívny je tvoj metabolizmus, a ešte od mnohých iných faktorov.

Hlavne sa počúvaj

V skutočnosti je stravovanie také individuálne, že radiť ľuďom, ako často majú jesť, koľko majú jesť, kedy majú jesť a čo majú jesť hraničí s alchýmiou. Počúvanie tvojho tela je na prvom mieste – sám vieš, z akých jedál máš ťažký žalúdok alebo ktoré potraviny ti robia zle.

Strava však môže byť veľmi zákerná, ak ti spôsobuje problémy v tráviacej sústave, ktoré pocitovo nevnímaš. Povedzme, že ti telo nedokáže stráviť laktózu – na juhu Európy bežná vec –, vinou čoho vzniká chronický zápal v črevách (ak teda pravidelne piješ mlieko alebo ješ napríklad tvaroh).

Na črevách máš prilepenú väčšinu imunitného systému, ktorý so zápalom bojuje (bezvýsledne). Zápal sa ti postupne prenáša do ciev (upchaté cievy), do srdca (extrémne nabudený imunitný systém napadne cievy aj srdce) a zrazu máš telo v rovnakom stave ako ťažký päťdesiatročný cukrovkár. No nič, veď laktóza je iba mliečny cukor.

Steven R. Gundry, lekár funkčnej medicíny (recenziu na jeho 1. knihu nájdeš tu), pripisuje starobu práve chronickému zápalu v črevách. Ide o smrteľného nepriateľa, s ktorým môže tvoje telo bojovať celé desaťročia, zatiaľ čo ty sa s úsmevom napchávaš tvarohovými tyčinkami v čokoláde, až kým nezješ tú poslednú.

Prerušovaný pôst

Sám skúšam na sebe, čo mi najviac vyhovuje a zatiaľ som dospel k prerušovanému pôstu ako najlepšej alternatíve – pre mňa. Znamená to, že vrátane noci nejem dvanásť až štrnásť hodín a počas dňa mám potom desať- až dvanásťhodinové okno. Vtedy si doprajem viac menších porcií vrátane raňajok, obeda a večere.

Napriek tomu odmietam byť „otrokom“ metódy prerušovaného pôstu, inak by som sa celý deň pozeral na hodinky a u kamarátov utekal od stola s jedlom. Uvedomujem si, že pravidlá sú tu pre mňa a nie ja pre ne. Malé podvádzanie je vcelku prirodzené a výnimky potvrdzujú pravidlo.

Nájsť si stravovacie návyky, pri ktorých človek neje primálo ani priveľa, je pre niektorých jednoduché, pre iných veľmi zložité a často sa pri tomto procese zapotí nejeden tréner s klientom v poradni.

Výhody obmedzeného kalorického príjmu sú však pre telo také veľké, že prežiť jeden deň v týždni bez jedla je viac luxusom ako trápením. Pôst je prevenciou chorôb a zároveň predlžuje život. Som presvedčený, že telo si od trávenia potrebuje raz za čas poriadne oddýchnuť.

Si naozaj hladný?

Vždy, keď dostaneš hlad, sa zamysli, či si naozaj, ale naozaj existenčne hladný. Ak nie si, stačí, keď prejdeš na iné myšlienky… a emocionálny hlad, nepovšimnutý a iracionálny, si kruto porazil. Ak neješ do prasknutia, ale do polosýta, vypestuješ si pevnú divošskú vôľu, ktorá ti pomôže vo všetkých oblastiach života. Krotiť sa teda má veľký zmysel, poľaviť v sebaovládaní zase žiaden zmysel nemá. V našej krásnej Európe zabíja hojnosť jedla oveľa viac ako jeho nedostatok.