Stačí 1 cieľ a 7 malých krokov k nemu

Prudko predpokladám, že si zažil epizódu – sám so sebou –, keď si si vytýčil nejaký obrovský nemožný cieľ, nastúpil si na jeho náročnú cestu a v prvej pätine, štvrtine, tretine, polovici, troch štvrtinách alebo štyroch pätinách si to vzdal.

Jasné, zažil si to už miliónkrát; ako aj ja. Ľudská rasa je plná predsavzatí, no keď príde na lámanie chleba, najradšej hádže kamene (sama do seba). V tom sme fakt dobrí, ale divochom to nestačí. Mimochodom, kameňovanie už vyšlo z módy – a to je fakt čudné.

Ak si sa neukameňoval k smrti, možno si došiel do cieľa.

Ak sa ti to podarilo, ak si si naozaj splnil novoročné predsavzatia, svoje celoživotné sny a túžby, blahoželám! Patríš medzi také výnimky, že si ťa omotám pozlátenou fóliou a postavím si ťa na veľký krtinec v mojej záhradke. Zároveň dúfam, že tvoje túžby nezahŕňali genocídu, sacharidovú diétu, hladomor a podobne. Potom by som tú fóliu okolo teba poriadne napol.

Život je krutý! Ber to ako fakt, skôr ako sa divošsky rozplačeš. Mnoho veľkých ľudí a mudrcov, ktorí dosiahli svoje ciele, poznali prázdnotu. Je to pomerne skutočná priepasť, ktorú zažiješ tesne po uskutočnení ponoru do Mariánskej priekopy (napríklad), pretože odrazu nemáš na pláne nič veľkolepejšie, nič bohatšie, nič krajšie ako to, čo sa práve stalo… a zapadlo prachom – zázračne rýchlo. Preto sú veľké ciele zároveň nebezpečné, dokonca aj vtedy, keď ich už dosiahneš.

Po kúskoch

Preto ti odporúčam plniť veľké túžby obozretne a so sedliackym rozumom. Aby ťa neodradila nereálnosť tvojho sna (ako je v mojom prípade písanie románov na Slovensku), musíš si ho rozdeliť na sedem menších kúskov. Po každom splnení malej misie by si mal pocítiť kúsok z eufórie, ktorú dosiahneš pri veľkom finále. Tak sa pozitívne motivuješ na ceste, čo ti pomôže vo chvíľach, keď pocítiš zúfalstvo a nereálnosť cesty, na ktorú si nastúpil.

Hovorí sa, že nie je ťažké niečo začať, ale to aj dokončiť.

Ja s tým nesúhlasím. Rovnako ťažké sú všetky tri úseky: začať si plniť sen, vytrvalo sa oň snažiť po celé roky a tiež dokončiť zostávajúce krôčiky, aby sa tvoj sen stal realitou. Možno sa to hovorí len preto, aby citát nevyznel tak depresívne ako od starej mamy: „Zlatúšik môj, je rovnako hrozné pustiť sa do niečoho, vydržať v tom, ako aj dokončiť to.“ Možno preto máme v rozprávkach toľko peciválov, resp. divných indivíduí, čo celý život preležia na vyhriatej peci. Nuž, zdá sa, že peciváli rozumejú životu až pridobre… a všetkého priveľa škodí.

Okrem čiastočných krokov s mastnými odmenami, ktoré si nepochybne zaslúžiš na tejto „ceste zúfalstva“ za svojím snom, je pre divocha rovnako, ak nie viac kľúčová vznešenosť cieľa.

Hm. Sprosté ciele ťa privedú k ešte sprostejším koncom; toľko k divošskej múdrosti. Ako sa dá vlastne táto vznešenosť merať? Nuž, dám ti jednoduchý príklad priemerného človeka (alebo jazykom fyziky: „Predstav si ideálnu guľu v trojrozmernom priestore.“).

Ten správny dôvod

„Chcem cvičiť,“ hovorí mi táto guľa s iskrou v očiach. Ja na to: „Prečo?“ pýtam sa hlasom Gandalfa z Pána prsteňov, pretože robiť čokoľvek bez tejto otázky je fascinujúcim predmetom skúmania v blázincoch. „No… aby som mal veľké svaly.“ Táto odpoveď je na stupnici vznešenosti rovná zápornému číslu kdesi po mínus desať.

Hoci je vyššie uvedená hrôza častá, je zároveň tragická. Prečiarkneš si pri nej celú pohybovú kultúru, tvoje vlastné zdravie (podotýkam!), spoločenské vyžitie, ale aj zvyšný intelekt. Áno, po odstránení deviatich desatín dôvodov, prečo sa hýbať, ti zostanú nafúknuté svaly, ktoré ti poslúžia pri prvom rande, ak vôbec. Vcelku desaťminútová záležitosť.

Ak je však tvoja odpoveď farebnejšia, ak znie viac ako: „Pohyb je súčasťou komplexného divocha, chcem mať supersilu, vďaka ktorej opantá eufória mňa aj druhých okolo mňa; možno tak nájdem a rozviniem svoje zaprášené pohybové talenty, spoznám ľudí a získam dobré vzťahy, budem mať absolútnu slobodu pohybu v priestore, čo je radosť sama o sebe, dokonca v zdravom tele sem-tam prebýva zdravý duch, ako som v krčme počul kohosi vyspevovať,“ potom ti gratulujem. Máš vznešený cieľ, ktorý je komplexný a rozhodne ťa posunie dopredu v pracovnej, rodinnej, spoločenskej, pozemskej aj mimozemskej sfére.

Možno pri tom vznešenom pohybe pocítiš trochu vďačnosti za skvelý dizajn tvojho tela, ktoré robí niečo, na čo bolo stvorené, ale to by bol už gól. Najprv zostaň pri zemi… a vstaň zo stoličky. Cesta divocha na Mesiac je vydláždená upozorňujúcimi oknami softvéru Windows, respektíve: „Error!!!“ Ale väčšinou ti bohato stačí jeden vznešený cieľ a sedem menších krokov k nemu; no len ak si členom ľudskej rasy a tak trochu divoch.

Čo dodať?

Aha, taká malá drobnosť – v kmeni či desať- a viacčlennej komunite ľudí sa ľahko môže stať, že si navzájom splníte svoje sny. Jeden má uložené číslo na človeka, s ktorým si sa túžil odjakživa stretnúť, iný pozná toho a toho, ktorý by ti vybavil to a to. V silnom a zdravom kmeni ľudí si svoje sny splníš závratne rýchlo. Iné skratky neexistujú.

Dohovoril som a vyberám si prázdnu, vonkoncom zdravú fajku z vlčej papule. Práve mi napadlo, či netrpím lykantropiou…? To by bolo z jednej desatiny cool.